História spoločnosti BASF

V roku 2015 oslávila spoločnosť BASF 150. výročie svojho založenia.

Prezrite si hlavné epochy a míľniky v jej histórii.

Taktiež si môžete stiahnuť knižnú publikáciu o histórii BASF - tu.

Obdobie

Dňa 6. apríla 1865 je v nemeckom meste Mannheim založená spoločnosť Badische Anilin- & Soda Fabrik. Vznikajúca spoločnosť má v úmysle vyrábať farbivá a potrebné anorganické chemikálie. Po neúspešných pokusoch o odkúpenie závodu v Mannheime na bádenskej strane rieky Rýn spoločnosť vybudovala zariadenia na opačnom brehu rieky v meste Ludwigshafen, ktoré patrí do regiónu Falcko.

Angličan Henry William Perkin v roku 1856 náhodou objavuje prvé fialové farbivo vyrobené z uhoľného dechtu, a tým aj možnosť využitia uhoľného dechtu ako suroviny na výrobu syntetických farbív. Friedrich Engelhorn (1821 – 1902), majiteľ spoločnosti na svietiplyn v Mannheime, veľmi rýchlo rozpozná príležitosť ukrytú v uhoľnom dechte, ktorý jeho firma vyrába. V roku 1861 začína s výrobou červených farbív fuchsínu a anilínu, základných látok získavaných z uhoľného dechtu. Má však revolučný nápad: vytvoriť jedinú spoločnosť pre celý výrobný proces, od surovín a pomocných materiálov cez prekurzory a medziprodukty až po samotné farbivá. A tak 6. apríla 1865 zakladá v Mannheime akciovú spoločnosť známu pod názvom „Badische Anilin- & Sodafabrik“. Sídli na opačnom brehu rieky Rýn, v meste Ludwigshafen.

Avšak prvé dechtová farbivá boli sklamaním, pretože neboli stále a na svetle rýchlo bledli. Trhu tak stále dominujú tradičné prírodné farbivá, ako morénový koreň (turecká červeň) alebo indigo, ktoré ale nestačia pokryť stále rastúci dopyt textilného priemyslu. V roku 1868 volá BASF Heinricha Caro (1834-1910, chemikom u BASF 1868-1889) prvým vedúcim výskumu. V spolupráci s berlínskymi profesormi Carlom Graebem a Carlom Liebermannom, Heinrich Caro prvýkrát úspešne umelo syntetizoval v roku 1869 prírodné farbivo. Bol to Alizarin, červené farbivo. Toto bol prvý naozajstný úspech spoločnosti BASF. Ďalšie nová farbivá ako eozín, pravá červeň a auraminom potom rýchlo nasledujú.

Úspešná syntéza Alizarínu otvára BASF bránu na svetové trhy. Avšak spoločnosť ešte postráda dobrú organizáciu predaja. Preto sa spoločnosť v roku 1873 spája s dvoma známymi obchodníkmi s farbivami zo Stuttgartu - Knospe a Siegl, cez ktoré predávala väčšinu svojich produktov už skôr. Obe tieto spoločnosti mali totiž predajnú sieť s viac ako 5000 zákazníkov po celom svete. Zakladajú sa nové výrobné zariadenia a predajné priestory v cudzine: v New Yorku v roku 1873, v Butirki neďaleko Moskvy v roku 1877 a Neuville-sur-Saône vo Francúzsku roku 1878. Produkcia pigmentov Siegle sa opäť osamostatňuje v roku 1889. V roku 1970 BASF získava celý koncern Siegle za účelom rozšírenia svojej výroby pigmentov.

Heinrich Caro v roku 1876 úspešne syntetizuje čisté modré farbivo na bavlnu: metylénovú modrú. Keď o rok neskôr spoločnosť BASF získava patent na metylénovú modrú, ide o prvý prípad v dejinách, keď sa v Nemecku patentuje farbivo z uhoľného dechtu. V roku 1882 využíva farbivo lekár a bakteriológ Robert Koch na zviditeľnenie „tuberkulózneho bacila“ v rámci svojho výskumu tuberkulózy.

Adolf von Baeyer, chemik z Mníchovskej univerzity, v roku 1880 úspešne syntetizuje indigo, v tom čase najvýznamnejšie prírodné farbivo. Spoločnosť BASF získava práva na využívanie patentu na indigo, a vstupuje tak do konkurenčného boja o priemyselnú syntézu tohto prírodného farbiva. Jej pokusy však dlhé roky zostávajú neúspešné, pretoženie je možné vyrábať veľké množstvo potrebných surovín nákladovo efektívnym spôsobom. Sľubná sa ukazuje až nová metóda, ktorú v roku 1890 navrhuje Karl Heumann, profesor zo švajčiarskeho Zürichu. Spoločnosti BASF umožňuje pripraviť cestu pre priemyselnú výrobu indiga.

Spoločnosť BASF uvádza na trh produkt „Indigo Pure BASF“, a víťazí tak v konkurenčnom boji o syntetickú výrobu tohto „kráľa“ prírodných farbív. Indície naznačujú, že pôjde o ziskový trh.

René Bohn (1862 – 1922) objavuje v roku 1901 nové modré farbivo. „Indanthrene Blue RS“ prekonáva indigo vo farebnej stálosti a odolnosti voči svetlu. Výsledkom sú kvalitné indantrénové kypové farbivá (vo vode nerozpustné farbivá na textil), ktoré vedú k novým možnostiam využitia v oblasti farbenia a tlače textilu.

Keďže práca Fritza Habera z Technickej univerzity v Karlsruhe umožňuje syntézu amoniaku, zlúčeniny dusíka a vodíka, je v tomto smere schodná cesta vpred. Carl Bosch zo spoločnosti BASF sa podujme na vývoj tohto procesu v priemyselnom meradle.

Zavedenie Haber-Boschovho procesu výroby amoniaku zo vzduchu ešte stále naráža na problémy technického rázu. Nové tlakové fľaše a potrubia uzavreté v betóne nemôžu odolať potrebným tlakom a stále praskajú. Carl Bosch sám prichádza s riešením - dvojitým potrubím s vnútorným plášťom z mäkkého železa a vonkajším opláštením z perforovanej ocele. BASF zakladá roku 1912 prvé testovacie laboratórium na materiály v chemickom priemysle. Prvá továreň na syntézu amoniaku je teda spustená v roku 1913 v Oppau, ktoré leží len 3 kilometre severne od areálu v Ludwigshafene. Továreň ročne spracováva 7 200 ton amoniaku, z ktorého vyrobí 36 000 ton síranu amónneho. O 90 rokov neskôr vyrába BASF v Ludwigshafene 875 000 ton amoniaku ročne.

Carl Bosch chce, aby hnojivá bola testované rovnako dôkladne ako farbivá. Zákazníci majú dostať odporúčanie, ako hnojivá najlepšie použiť. K tomu sú však potrebné rozsiahle pokusy na pôde i rastlinách.

Preto bola roku 1914 zahájená činnosť Poľnohospodárskej výskumnej stanice v Limburgerhofe neďaleko Ludwigshafenu, zameraná ako na techniku hnojenia, tak nafyziológiu rastlín. Bol položený základný kameň výskumu v odbore agrochémie.

V lete 1914 začína prvá svetová vojna. Nemecko sústreďuje svoje zdroje do rozsiahleho vojnového úsilia, ktoré čoraz viac zaťažuje hospodárstvo. Vďaka vojne si novo industrializovaná spoločnosť po prvý raz uvedomuje dvojitú povahu mnohých svojich produktov, vrátane tých, ktoré vyrába chemický priemysel. Napríklad syntetický amoniak bol pôvodne vytvorený na to, aby zabezpečoval dodávky potravín pre narastajúcu populáciu. Ale tvárou v tvár narastajúcemu nedostatku streliva ku koncu roka 1914 vyhlási vláda výrobu amoniaku za svoju najvyššiu prioritu. V závode Oppau sa premieňa na kyselinu dusičnú, a potom sa dodáva do podnikov na výrobu výbušnín. Chlór a fosgén, hlavné medziprodukty používané napríklad na výrobu farbív a liekov, teraz využívajú armády na oboch stranách frontu ako jedovaté plyny. Spoločnosť BASF je jedným z mnohých dodávateľov.

Fritz Güntler (1877-1957, chemikom v BASF 1901-1938) objavuje prvý syntetický detergent v roku 1916. Ten je hlavnou prísadou výrobku Nekal, ktorý znižuje povrchové napätie vody a prekonáva všetky pracie a mydlové prostriedky tej doby. Podobné syntetické zmáčadla sa dnes užívajú vo všetkých umývacích a čistiacich prostriedkoch.

Keď v roku 1918 končí prvá svetová vojna, nemeckí výrobcovia farbív prišli o svoje vedúce postavenie na svetových trhoch. Výrobné zariadenia, dcérske spoločnosti, sesterské a obchodné spoločnosti v iných krajinách sú skonfiškované, rovnako ako aj patenty registrované v zahraničí. Reparácie, ktoré určili víťazi vojny, brzdia hospodársku obnovu. Spoločnosť BASF niekoľko mesiacov okupujú francúzske vojská a jej spojenie s východným brehom Rýnu je prerušené.

Vznik prvej Nemeckej republiky v novembri 1918 vedie aj k zmenám v stanovách spoločnosti. Prvá kolektívna zmluva v chemickom priemysle stanovuje osemhodinový pracovný deň už dlho požadovaný zo strany odborov.

V septembri 1921 je celá továreň v Oppau zrovnaná so zemou obrovskou explóziou, ktorá si vyžiada viac ako 500 ľudských životov a spôsobí značné škody aj v blízkom okolí.

Katastrofa sa prihodila počas pokusu uvoľniť stvrdnuté zásoby síranu amónneho v skladisku.

Pri následnej spoločnej omši Carl Bosch povedal: "Táto strašná nehoda nebola spôsobená nedbanlivosťou ani ľudskou chybou. Neznáme prírodné okolnosti, ktoré doteraz nevieme vysvetliť, si z nášho všetkého úsilia dnes urobili veľmi krutú srandu. Práve látka, ktorá mala poskytnúť jedlo a život mnohým miliónom občanov a ktorú sme roky vyrábali a dodávali po svete sa náhle stala hubiteľom nás a našich blízkych z príčin, ktoré zatiaľ nie sme schopní určiť. Premenila miesto v hromadu trosiek. Ale čo to je v porovnaní so smrťou tých, ktorých životy si táto katastrofa vzala. Stojíme tu dnes bezradní a bezmocní a nech urobíme čokoľvek pre smútiace rodiny alebo zranených, nebudeme môcť nahradiť ich stratu."

Rastúca inflácia je dedičstvom porážky Nemecka v prvej svetovej vojne. Jeden americký dolár má hodnotu 4,2 biliónov mariek. Majetok spoločnosti BASF v tomto roku predstavuje 65 733 583 748 miliónov mariek. Spoločnosť sa snaží ochrániť svoju pracovnú silu pred dôsledkami tejto extrémnej devalvácie a na vrchole krízy v roku 1923 zavádza tzv. „anilínový dolár“. Ten sa na krátku dobu stáva najcennejším platidlom v celom regióne.

Vďaka objavu Haber-Boschovho procesu je BASF prvá spoločnosť, ktorá môže skúmať a ťažiť z výhod vysokotlakových technológií. Práve oni totiž budú formovať budúcnosť priemyselnej chemickej výroby. V roku 1923 syntetizuje Matthias Pier (1822-1965, chemikom v BASF 1920-1949) prvýkrát metanol. Okrem toho, že je zlomené tajomstvo ďalšej doposiaľ iba prírodnej látky, znamená to tiež koniec monopolu drevného liehu, z ktorého sa metanol získaval. O rok skôr sa BASF darí započať priemyselnú výrobu močoviny za pomoci amoniaku a oxidu uhličitého. Je to 100 rokov po tom, čo sa močovinu podarilo v laboratóriu vyrobiť prvýkrát Friedrichovi Wöhler.

Pri pokusoch zlepšiť výrobu syntézneho plynu pomocou výroby amoniaku objavuje Fritz Winkler (1888 – 1950) v roku 1924 princíp fluidného lôžka. Tento technický počin prináša vynikajúci horľavý plyn z procesu koksovania jemnozrnného hnedého uhlia. Winklerov princíp je zároveň základom postupu, ktorý vyvinie spoločnosť BASF v roku 1950, pri ktorom sa v peciach s fluidným lôžkom páli pyrit za vzniku kyseliny sírovej.

Spoločnosť BASF stavia na svojich odborných znalostiach Haber-Boschovho procesu a rozvíja ďalšie oblasti aplikácie vysokotlakovej technológie: hydrogenáciu uhlia na výrobu syntetického paliva a výrobu syntetickej gumy (Buna). Robí tak v rámci štruktúry podniku I.G. Farbenindustrie AG, ktorý vznikol zlúčením spoločnosti BASF a piatich ďalších významných chemických spoločností v roku 1925.

Pokračujúce politické nepokoje, povinnosti platiť reparácie, demontáž tovární, nedostatok uhlia, problémy s dopravou, francúzska okupácia ľavého brehu Rýnu a zavedenie colnej hranice na Rýne stále bránia hospodárskej obnove spoločnosti BASF. Predstavitelia významných chemických spoločností sa preto stretnú, aby prerokovali posilnenie vzájomnej voľnej spolupráce, ktorá začala v roku 1916. Zhodnú sa na tom, že budú spoločne realizovať potrebné zefektívnenie výroby a predaja. Takto vzniká v roku 1925 I.G. Farben Aktiengesellschaft (krátko I.G. Farben) ako výsledok fúzie spoločnosti BASF a ďalších piatich spoločností (vrátane koncernov Hoechst a Bayer).

V roku 1926 je Nemeckým patentným úradom zaregistrovaný obchodný názov Nitrophoska. Ten odráža názvy najdôležitejších živín pre rastliny - dusík, fosfor a draslík (nemecky Kalium). Toto hnojivo je prevratné vďaka koncentrácii týchto živín, ktorá je dva až trikrát vyššia ako u vtedajších viaczložkových hnojív.

Benzín z uhlia: Friedrich Bergius, chemik z Hannoveru, už v roku 1913 úspešne získal kvapalné reakčné produkty z uhlia pod vysokým tlakom za použitia vodíka. Tejto myšlienky sa chopí chemik spoločnosti BASF Matthias Pier (1882 – 1965) a čoskoro nachádza spôsob využitia tohto procesu v priemyselnom meradle. V roku 1927 opúšťa závod Leuna neďaleko Merseburgu prvé cisternové vozidlo s benzínom vyrobeným z uhlia.

Pod vedením budúceho riaditeľa výskumu Waltera Reppeho (1892 – 1969) začínajú výskumníci v roku 1928 skúmať katalytické reakcie acetylénu pod tlakom. Tieto operácie sú známe pod označením „Reppeho chémia“ a umožňujú vytváranie veľkého množstva organických zlúčenín a medziproduktov z jednoduchých stavebných kameňov. Acetylénová chémia je zároveň jedným z najdôležitejších predpokladov pre vývoj plastov. Počas krutej zimy v rokoch 1928 – 1929 podnik I.G. Farben uvádza na trh prvú nemrznúcu zmes do automobilov pod názvom Glysantin.

Syntézou styrénu v roku 1929 sa začína nová éra plastov. V závodoch v Ludwigshafene a Oppau, ktoré v tom čase zamestnávajú už 24 442 ľudí, sa v priebehu nasledujúcich rokov začínajú rozsiahle práce v novom odbore chémie a fyziky: v oblasti polymérov. V nadchádzajúcich rokoch bude vyvinutých niekoľko druhov týchto zlúčenín pre veľkokapacitnú priemyselnú výrobu plastov: akrylové polyméry (1929), polystyrén (1930), polyvinylchlorid (1931), polyizobutylén (1931), polyvinyléter (1934) a polyetylén (1937). Krátkodobé zahraničné úvery, z ktorých sa fi nancovala hospodárska obnova, sú po krachu na newyorskej burze z Nemecka stiahnuté. Výsledkom je zhoršujúca sa hospodárska situácia sprevádzaná masovou nezamestnanosťou a chudobou, čo prispieva k politickej nestabilite Weimarskej republiky a v konečnom dôsledku pripraví pôdu pre nástup nacistov k moci.

Carl Bosch a Friedrich Bergius získavajú Nobelovu cenu za vývoj vysokotlakovej technológie, ktorá sa používa na syntézu amoniaku a hydrogenáciu uhlia. Na trh prichádza lepidlo Kaurit a znamená revolúciu v drevospracujúcom priemysle. Otvára cestu k výrobe drevotriesky, a tým aj nové možnosti v oblasti spracovania dreva.

Ideálnym spojením odborných znalostí z rôznych oblastí vzniká nový revolučný vynález, magnetická zvuková páska: od roku 1924 sa v Ludwigshafene vyrába mimoriadne jemný karbonylový železný prášok, ktorý sa používa na výrobu indukčných cievok pre telefónne káble. Za schopnosť vyrábať mimoriadne jemné disperzie vďačí spoločnosť svojim skúsenostiam z výroby farbív, a napokon aktivity v novom odbore plastov dopomôžu k vývoju vhodného nosného média v podobe tenkej fólie. Podniky AEG a I.G. Farben, ktorá sa v roku 1932 dohodli na vzájomnej spolupráci pri výrobe magnetického nahrávacieho zariadenia (vtedy nazvaného magnetofón), dodávajú v roku 1934 prvých 50 000 metrov magnetickej pásky.

V roku 1936 sa verejnosti po prvý raz predstavuje syntetická guma pod názvom Buna. Podnik I.G. Farben kladie základný kameň továrne na výrobu Buny v nemeckom meste Schkopau.

S vypuknutím druhej svetovej vojny v septembri 1939 Nemecko prechádza na vojnové hospodárstvo. Do tohto sebestačného a povinného systému je začlenený aj koncern I.G. Farben a jeho syntetické produkty, najmä dusík, guma a benzín. Počas vojny sú mnohí mužskí zamestnanci povolaní do vojenskej služby. Na ich miesto nastupujú ženy povolané do práce, vojnoví zajatci a nútení robotníci, najmä z okupovaných krajín východnej Európy. Do práce sú nútení aj väzni z koncentračného tábora v poľskom Osvienčime, ktorí musia pracovať v továrni I.G. Farben na výrobu Buny na základe rozkazu najvyššieho velenia nemeckej armády z roku 1940.

V júni sa začínajú prvé nálety spojeneckých bombardérov na továrne v Ludwigshafene a Oppau. Útoky zatiaľ nemajú vážny dopad na výrobu.

V Ludwigshafene sa stavia tretí závod koncernu I.G. Farben na výrobu gumy podľa trojstupňového procesu, ktorý navrhol Walter Reppe. Spája továrne v Ludwigshafene a Oppau, ktoré boli až doteraz od seba vzdialené.

V rokoch 1943 až 1944 sa Ludwigshafen stáva terčom ťažkých leteckých útokov. Zasiahnutých je čoraz viac závodov. Od polovice roku 1944 výroba prudko klesá a do konca roka sa prakticky úplne zastaví.

Po skončení francúzskej vojenskej okupácie a dlhoročných rokovaniach o rozpustení podniku I.G. Farben je 30. januára 1952 obnovená akciová spoločnosť Badische Anilin- & Soda-Fabrik Aktiengesellschaft. Spoločnosť BASF je spočiatku zredukovaná na závody v Ludwigshafene a Oppau a svoj tradičný sortiment výrobkov, no stále prispieva k hospodárskemu rozmachu, ktorý sa v 50. rokoch 20. storočia naplno rozbieha.

Po skončení vojny v roku 1945 sú zariadenia v Ludwigshafene a Oppau poznamenané obrovskou skazou. Z celkového počtu 1 470 budov v areáli je 33 percent úplne zničených, 61 percent je poškodených a len šesť percent zostalo bez ujmy. Továrne stratili 45 percent svojej celkovej výrobnej kapacity. No kúsok po kúsku sa budovy opravujú a výrobné linky sa opäť navracajú do prevádzkového režimu.

Po dlhých rokovaniach o rozštiepení podniku I.G. Farben je 30. januára 1952 opäť založená akciová spoločnosť Badische Anilin- & Soda-Fabrik Aktiengesellschaft. Nová spoločnosť však potrebuje aj novú filozofiu. V predchádzajúcich rokoch bolo zariadenie v Ludwigshafene hlavným dodávateľom základných produktov a výrobcom vysokotlakových strojov v rámci podniku I.G. Farben. Pracovné priestory treba zreorganizovať, rozšíriť a nanovo vybudovať. Rozvinúť bude treba aj exportné trhy.

Desať rokov po vojne stojí nemecké hospodárstvo opäť na vlastných nohách: v roku 1955 vrcholí tempo rastu na úrovni 11,7 percenta.

V roku 1955 spoločnosť BASF kupuje a otvára nové rekreačné zariadenia pre svojich zamestnancov. Popri pôvodných zariadeniach neďaleko Ludwigshafenu má odteraz rekreačné chaty aj v Breitnau v Čiernom lese a v meste Westerland na ostrove Sylt v Severnom mori.

Po prvý raz od vojny obnovuje spoločnosť BASF výrobnú činnosť aj mimo Nemecka. Pri brazílskom meste Guaratinguetá vzniká závod Companhia de Produtos Químicos Idrongal. Dnes je Guaratinguetá najväčším zariadením spoločnosti BASF v Južnej Amerike.

Syntéza hydroxylamínu pomocou katalytickej hydrogenácie oxidu dusnatého v roku 1956 umožňuje nákladovo efektívnu výrobu kaprolaktámu, prekurzoru potrebného na výrobu syntetických vlákien a technických plastov z polyamidu 6. Z tohto materiálu sa vyrábajú aj pančuchy, vďaka čomu sú cenovo dostupné

V roku 1949 BASF vstupuje do nového odboru spustením predaja svojho prvého herbicídu U46, ktorý bol predtým 3 roky testovaný na výskumnej stanici BASF. U46 je selektívny herbicíd používaný hlavne v obilninách.

Syntéza hydroxylamínu pomocou katalytickej hydrogenácie oxidov dusíka spustená v roku 1956 umožňuje lacnú výrobu kaprolaktámu - prekurzora syntetických polyamidových vlákien.

Vďaka tomu klesá cena nylonových výrobkov a pančúch. Je tiež otvorená cesta k výrobe ďalších nových plastov s rôznymi vlastnosťami. Napríklad ultramidové plasty sa vyznačujú vysokou pevnosťou a vysokými teplotami topenia. Môžu sa tak z nich vyrábať vysoko kvalitné elektroizolačné materiály pre najrôznejšie využitie.

Technické plasty od spoločnosti BASF polyamid 6 a polyamid 6.6 dobývajú pod obchodným názvom Ultramid mnoho oblastí využitia či už v malých strojných súčiastkach alebo veľkých vrtuliach ako na obrázku.

Ako jasný symbol svojej obnovy a nového začiatku sa spoločnosť BASF sťahuje do administratívnej budovy vysokej 102 metrov. Budova Friedricha Engelhorna je v roku 1957 prvou výškovou budovou v Nemecku postavenou zo železobetónu. Zároveň je symbolom mesta Ludwigshafen. V roku 2013 sa začína demolácia výškovej budovy spoločnosti BASF. V tom istom roku je prostredníctvom inzerátu vyhlásená architektonická súťaž na novú budovu.

Prvýkrát od vojny začína BASF budovať výrobné zariadenia v cudzine až v roku 1958 a vstupuje na nové trhy založením dcérskych podnikov. BASF a Dow Chemical spoločne zakladajú Dow Badische Chemical Company vo Freeporte v Texase.

Vo Francúzsku BASF zakladá s francúzskymi partnermi spoločnosť Dispersions Plastiques SA za účelom výroby styroporu a polyakrylátových disperzií. V Argentíne je v spolupráci s miestnymi podnikmi založená spoločnosť Sulfi - sud S.A. ktorá vyrába pomocné látky v maliarstve.

Od rieky Rýna expanduje BASF k moru - v roku 1964 zakladá nový areál v Antverpách v Belgicku. Ten sa vďaka vynikajúcemu napojenie ako na surovinové zdroje, tak na celosvetové trhy čoskoro stane druhým najväčším areálom BASF v Európe. Sú tu vyrábaná predovšetkým hnojivá, medziprodukty pre syntetické vlákna, plasty a chemikálie.

"Vedecké vysvetľovanie chemických a fyzikálnych procesov, projektovanie zariadení, identifikácie optimálnych prevádzkových podmienok pre chemické procesy, zrýchlenie účtovných a administratívnych procesov, spracovanie dát pre dokumentačné účely ...", to sú všetko úlohy pre nové dierkoštítkovacie centrum vytvorené v prvom výpočtovom stredisku BASF . Je tu použitá nová technológia - tabelačné stroje sú nahradené halovymi počítačmi.

Na svoje sté výročie v roku 1965 je spoločnosť BASF už naceste k tomu, aby sa z nej stala nadnárodná spoločnosť: zriaďovaním výrobných závodov v zahraničí a ďalšími investíciami v USA posilňuje svoje postavenie v priemyselne vyspelých krajinách a na svetových trhoch. Stále významnejšia priorita je zabezpečovanie dodávok surovín a rozširovanie jej portfólia o spotrebiteľov a vyššiu kvalitu výrobkov.

Stratégia spoločnosti sa čoraz viac zameriava na rafinované produkty.

Spoločnosť BASF kupuje popredného nemeckého výrobcu náterov Glasurit Werke M. Winkelmann AG. Akvizícia vytvorí základ, vďaka ktorému sa z koncernu BASF v nadchádzajúcich rokoch stane najväčší výrobca náterov v Európe.

V Barcelone je založená spoločnosť BASF Española S.A. V roku 1969 začína vyrábať Styropor v meste Tarragona. Dnes je Tarragona jedným z najdôležitejších výrobných závodov koncernu BASF v Európe. Okrem Styroporu vyrába disperzie, katalyzátory, poľnohospodárske pesticídy a živice UP. V roku 2003 uvádzajú v Tarragone do prevádzky jednu z najväčších tovární na dehydrogenáciu propánu na svete.

V roku 1966 začína pracovať závod spoločnosti BASF na výrobu magnetickej pásky v nemeckom meste Willstätt. Vyrába magnetofónové kazety a videokazety, elektronické pamäťové médiá a tlačové dosky pre grafický priemysel.

V roku 1967 sa vyrába anhydrid kyseliny ftalovej, dôležitý prekurzor zmäkčovadiel, prostredníctvom nového spojitého procesu, konkrétne na báze oxylénu namiesto naftalénu ako suroviny.

Aktivity spoločnosti BASF v oblasti farmaceutického priemyslu začínajú akvizíciou farmaceutickej spoločnosti Nordmark-Werke. V roku 1975 sa rozšíria vďaka akvizícii spoločnosti Knoll AG.

Spojenie s koncernom Wintershall AG, jednou z najstarších ropných a plynárenských spoločností v Nemecku, poskytuje spoločnosti BASF od roku 1969 prístup k jej petrochemickým surovinám. BASF kupuje americkú korporáciu Wyandotte Chemicals Corporation v meste Wyandotte v štáte Michigan, s hlavnými závodmi vo Wyandotte, a v meste Geismar v štáte Louisiana, čím výrazne rozširuje svoje pôsobenie na území USA. Silné postavenie tejto americkej spoločnosti v oblasti chemických surovín a polyuretánovej chémie spolu s odbornými znalosťami spoločnosti BASF otvára dvere k rafinačným činnostiam, ktoré vedú k vzniku lukratívnych produktov, ako sú poľnohospodárske pesticídy a organické medziprodukty.

Súčasná akvizícia skupiny Elastomer/Elastogran Group v Európe (100-percentný podiel získala v roku 1971) dláždi spoločnosti BASF cestu do oblasti polyuretánov – penových plastov, ktoré sa hojne využívajú pri výrobe automobilov, ako aj na výrobu športových potrieb a potrieb na voľný čas.

Rozširuje sa portfólio technických plastov: v spoločnosti Ultraform GmbH, založenej spolu s chemickým koncernom Degussa v roku 1969, sa v roku 1971 začína výroba acetalového kopolyméru. Plast Ultraform je vhodný na všetky druhy využitia, v ktorých zohráva veľkú úlohu tuhosť, presnosť, vysoké trenie a veľká miera opotrebovania. Od roku 1974 sa používa aj na výrobu namáhaných častí figúrok stavebnice Playmobil.

V roku 1970 sa v Ludwigshafene sa začína výroba vitamínov. O pár rokov neskôr (1974) v Ludwigshafene uvádzajú do prevádzky prvú čističku odpadových vôd spoločnosti BASF.

Ďalší dôležitý krok v boji proti burinám: na trh prichádza herbicíd Basagran.

V Ludwigshafene uvádzajú do prevádzky jednu z najväčších samostatných investícií spoločnosti BASF. Zariadenie na parné krakovanie Steam Cracker II stojí 400 miliónov nemeckých mariek. Rovnako ako Steam Cracker I, ktorý dokončili v roku 1965, aj Steam Cracker II vyrába hlavné produkty etylén a propylén z primárneho benzínu (nafty).

Spoločnosť BASF zakladá spoločný podnik v Južnej Kórei so spoločnosťou Hyosung. V roku 1982 začína vyrábať Styropor a v roku 1985 Polystyrol. V roku 1988 vzniká druhý spoločný podnik na výrobu MDI, predproduktu polyuretánu.

Vývoj vonných produktov spoločnosti BASF: v roku 1982 uvádzajú v Ludwigshafene do prevádzky závody, v ktorých sa využívajú vlastné patentované postupy BASF na výrobu citronelalu, citronelolu a hydroxycitronelalu. Tieto látky sa používajú ako zložky vôní v mydlách a pracích prostriedkoch.

Spoločnosť BASF je priekopníkom v oblasti biokatalytickej výroby vitamínu B2. V roku 1987 je známy jeho výrobný postup a o tri roky neskôr nahrádza chemickú syntézu vitamínu B2 fermentačný proces v závode v Ludwigshafene. Jednou z jeho výhod je, že sa pri ňom využívajú obnoviteľné zdroje. Od roku 2003 BASF vyrába týmto spôsobom vitamín B2 vo svojej továrni v juhokórejskom meste Gun-san. Jedným z jeho hlavných použití je prísada do krmiva Lutavit B2.

Veľká investícia do životného prostredia - po investícii 200 miliónov mariek je spustené odsírovacie zariadenie filtrujúce splodiny ústrednej uhoľnej elektrárne v Ludwigshafene. Druhá časť - redukcia exhalátov je v prevádzke od roku 1990 - je to zariadenie pohlcujúce oxidy dusíka. V roku 1989 začína pracovať nové monitorovacie stredisko životného prostredia v Ludwigshafene. Stredisko zbiera dáta zo 43 monitorovacích staníc (dnes ich je 46). Stanice sledujú prízemné znečistenie vzduchu, silu a smer vetra a ďalšie meteorologické údaje v areáli a okolí. Meria sa množstvo oxidov síry a dusíka, oxidu uhoľnatého, ozónu a prachových častíc alebo organických uhlíkatých látok. Sledovaná je aj voda z chladiacich okruhov, rovnako ako toximetry na prítoku do čističky.

Na prelome tisícročia spoločnosť BASF naďalej posilňuje svoje medzinárodné postavenie a hlavné činnosti a optimalizuje svoje produktové portfólio. Trvalo udržateľný rozvoj sa stáva priekopníckou obchodnou stratégiou.

Koniec studenej vojny, pád Berlínskeho múru a zjednotenie Nemecka viedli k ďalším politickým a štrukturálnym zmenám na začiatku 90. rokov 20. storočia. Aj keď táto dekáda prináša zmeny a výzvy aj pre BASF, spoločnosť sa drží nastaveného kurzu a investuje vo východnom Nemecku, v novo založenom areáli Schwarzheide. Od začiatku nového tisícročia sa veľké medzinárodné spoločnosti, ako je BASF, stali ešte dôležitejšími vďaka väčšej globalizácii trhu, korporačným stratégiám a systémom tovární. BASF v Nemecku aktívne prispieva k prebiehajúcej transformácii priemyslu, ktorý intenzívne využíva vedu a výskum a využíva to na rozšírenie svojho obchodného potenciálu. Ziskovosť, trvalá udržateľnosť, tímový duch a ešte väčšia starostlivosť o zákazníka sú základy, na ktorých BASF stavia svoju budúcnosť. Že sa toto deje s vedomím veľkej zodpovednosti a dlhodobej vízie, rovnako ako so sebavedomím a energiou, je niečo, čo BASF charakterizuje.

Spoločnosť BASF uvádza na trh prípravok Brio, prvý fungicíd z novej triedy strobilurínov. Opera, širokospektrálny fungicíd s obsahom novej aktívnej látky z tej istej triedy, nasleduje v roku 2002.

V roku 2005 na trh vstupuje biologicky odbúrateľný plast Ecoflex a o osem rokov neskôr nasleduje vývoj plastu Ecovio, ktorý sa až zo 75% skladá z obnoviteľných surovín. Tieto polymérové látky sa používajú na výrobu tašiek a biologicky odbúrateľných vriec na odpad.

V roku 2003 zakladá ruská spoločnosť Gazprom, najväčší svetový výrobca zemného plynu a Wintershall, dcérska spoločnosť BASF, spoločný podnik Achimgaz pre vývoj zemného plynu na nálezisku Urengoj na západnej Sibíri. Je to prvýkrát, čo sa nemecký výrobca zaoberá výrobou zemného plynu v Rusku.

V roku 2005 Koncerny BASF a Gazprom dospievajú k prelomovej dohode o dodávkach energie v Európe, vrátane účasti na nemecko-ruskom plynovode cez Baltské more Nord Stream, ktorého prvá linka začína prevádzku v roku 2011. BASF a Gazprom sa zároveň dohodnú na rozvoji západosibírskeho náleziska zemného plynu Južno Russkoje, ktoré začína produkciu v roku 2008.

Americký výrobca Procter & Gamble uvádza na európsky trh penu Basotect od spoločnosti BASF pod obchodnými názvami, ako napríklad „Mr. Clean Magic Eraser“ (zázračná guma od pána Čistého). Basotect sa používa aj dnes ako ohňovzdorný a ekologicky šetrný zvukovo izolačný materiál.

V januári 2005 spoločnosť BASF kupuje celosvetovú divíziu chemikálií pre elektroniku od nemeckej firmy Merck KGaA, a stáva sa tak popredným dodávateľom chemikálií pre elektroniku pre rýchlo rastúce odvetvie polovodičov a plochých obrazoviek.

Spolu s čínskou spoločnosťou SINOPEC otvára spoločnosť BASF svoj nový integrovaný Verbund v čínskom meste Nan-ťing, kde podľa plánu začne pracovať zariadenie na parné krakovanie a deväť závodov po prúde rieky. Nový komplex predstavuje doposiaľ najväčšiu samostatnú investíciu spoločnosti BASF.

Spoločnosť BASF kupuje divíziu stavebných chemikálií koncernu Degussa. BASF a Dow Chemical Company vytvárajú základy pre výrobu oxidu propylénu na báze peroxidu vodíka v prvom závode na výrobu HPPO na svete v zariadení BASF v Antverpách. Po akvizícii americkej korporácie Engelhard Corporation sa BASF stáva vedúcim svetovým dodávateľom katalyzátorov.

Aktivity v oblasti biotechnológie rastlín sa sústreďujú na hlavné trhy v Severnej a Južnej Amerike. Preto BASF reorganizuje svoje produktové portfólio a stratégiu umiestnenia spoločnosti na výskum rastlín BASF Plant Science. Firemné sídlo spoločnosti BASF Plant Science sa presúva z nemeckého Limburgerhofu do Spojených štátov amerických. Jej činnosti v oblasti výskumu a vývoja sa sústreďujú v jej lokalitách v americkom meste Raleigh v štáte Severná Karolína, v belgickom Ghente a v nemeckej metropole Berlín. Vývoj a komercializácia všetkých produktov, ktoré sú zamerané len na európsky trh (vrátane geneticky upravenej odrody zemiakov Amflora) sú zastavené.

Nová stratégia „We create chemistry“ nadväzuje na úspešnú minulosť a stanovuje ambiciózne ciele do budúcnosti. Z pohľadu spoločnosti BASF budú inovácie v chémii zohrávať dôležitú úlohu najmä v troch oblastiach: prvou sú prírodné zdroje, životné prostredie a klíma, druhou potraviny a výživa a treťou kvalita života.

Hore