Kvitnúce nektáronosné pásy

V rámci projektu na podporu biodiverzity od roku 2012 vykonáva BASF sledovanie opeľovačov a užitočných organizmov na kvitnúcich pásoch aj v Českej republike.

Kvitnúce rastliny

Zmes kvitnúcich rastlín pre nektáronosné kvitnúce pásy by mala poskytovať peľ a nektár širokému spektru opeľovačov a pridružene by z nich mal profitovať aj ďalší užitočný hmyz, napr. predátori či parazity napoľných škodcoch. Preto sa zostavujú tak, aby tvarom a farbou kvetov vyhovovali týmto cieľovým skupinám hmyzu.

U viacročných zmesí je potrebné nastaviť vhodný pomer jednoročných a viacročných rastlín, aby v prvom roku vykvitol dostatok jednoročných druhov bohatých na peľ a nektár, napr. facélia alebo horčica a v druhom roku sa presadili viacročné druhy, najmä ďatelinoviny.

Letné kosenie

Osvedčilo sa vykonanie letnej kosby, po ktorej porast ešte počas leta dorastie a poskytne včelám koncom augusta a v septembri potravu nevyhnutnú pre dobré prezimovanie.

Optimálna doba je na základe našich dvojročných skúseností od konca júna do začiatku júla. V ranom termíne je možné vykonať rez nižšie pri zemi, v neskoršom termíne je potrebné ponechať výšku rastlín cca 20 cm, aby rastliny rýchlejšie zregenerovali a mohli vytvoriť v druhej polovici augusta kvety.

Od polovice júna až do konca októbra boli na kvetoch sledované vybrané druhy hmyzu z radov blanokrídlych opeľovačov: včela medonosná, čmeliaky, samotárske včely a ďalšie druhy pekné pre oko či užitočné pre poľnohospodárov. Nezabúdali sme si všímať tiež zriedka sa vyskytujúcich škodcov poľných plodín.

Z blanokrídlych opeľovačov navštevovala kvitnúce pásy hojne včela medonosná, 3 druhy čmeliakov (skalný, zemné a poľné) a samotárske včely.

Z užitočných organizmov boli najhojnejšiae zastúpené pestrice a kuklice, ktoré dávali prednosť kvetom rumančeka, v kolóniách vošiek sa vyskytovala lienka sedembodková, larvy dravých byľomorov. Blanokrídle parazity boli zaznamenané zriedka. Hlavným dôvodom bolo veľmi nízke zastúpenie kvitnúcich mrkvovitých rastlín (rasca či mrkva) v zmesi.

Najvýznamnejším škodcom bola voška kapustová, tvoriaca tisícové kolónie na rastlinách horčice. Nepredstavovala ale nebezpečenstvo pre okolité porasty a poslúžila ako dobrá krmivová základňa pre dospelé jedince lienok a larvy dravých byľomorov. V roku 2013 sa pri konci kvitnutia horčice vo vyššej miere vyskytol blyskáčik, ktorý poškodil väčšinu zvyšných pukov. Z ďalších škodcov bol v pásoch videný predovšetkým mlynárik kapustový.

Zhrnutie

Počas dvojročného pozorovania nebolo zistené také množstvo škodcov, ktoré by mohlo akokoľvek ohroziť výnos okolitých pestovaných plodín (pšenica, repka). Naopak sme boli svedkami regulácie škodca jeho prirodzenými nepriateľmi - lienky a byľomor si s voškami poradili.

Podľa programu rozvoja videka SR 2014 - 2020 je nárok na dotácie.

Podmienky a presné znenie nájdete v celom znení programu, pre stručné informácie poskytujeme skrátené znenie:

Opatrenie 10 Agroenvironmentálno-klimatické opatrenie (čl.28)

- Multifunkčné okraje - biopásy na ornej pôde: podporené v najúrodnejších oblastiach SR, bez chemického ošetrovania a hnojenia a bez prejazdov poľnohospodárskej techniky.

8.5.8.3.5.1. Opis typu operácie

V najúrodnejších rovinatých oblastiach Slovenskej republiky, akými sú Podunajská nížina, Trnavská tabuľa, Východoslovenská nížina alebo Záhorská nížina, v ktorých dominuje intenzívne poľnohospodárstvo, sa prejavuje nízka biodiverzita druhov, ktorá je spôsobená najmä veľkoplošným systémom obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov. Nízka hustota biocentier nelesnej drevinovej vegetácie a rozsiahle vzdialenosti zelených biokoridorov nevytvárajú pre príslušné populácie vtákov, ale aj iných drobných živočíchov dostatočný priestor pre ich životné potreby. Rozsiahle lány zväčša monokultúrnych plodín znižujú možnosť nevyhnutného pôsobenia opeľovačov v poľnohospodárskej krajine. Hlavným cieľom podpory zvýšenia biodiverzity v týchto oblastiach je prostredníctvom vytvárania multifunkčných okrajov polí osiatych celoročne kvitnúcimi zmesami uznaných druhov osiva rastlín bez chemického ošetrovania, vytvoriť podmienky a priestor pre hniezdenie relevantných druhov vtákov, priestor pre ochranu drobných živočíchov a podmienky pre vegetačnú činnosť opeľovačov v poľnohospodárskej krajine. Uvedené postupy, okrem ochrany a zvyšovania biodiverzity prostredníctvom rozširovania celovegetačne kvitnúcich multifunkčných okrajov polí, prispievajú aj k ochrane základných zložiek životného prostredia (voda, pôda) a tiež sa podieľajú na zmierňovaní klimatickej zmeny redukciou skleníkových plynov a zvyšovaní záchytov týchto plynov. Odporúčané zloženie zmesí rastlín budú uvedené v prílohe. Podmienkou operácie je vytvárať na dieloch pôdnych blokov 5 metrov široké jednoročné pásy osiate celoročne (vegetačne) kvitnúcimi zmesami rastlín (stanovený rozmer je podľa dostupných technických parametrov techniky). Vzhľadom k tomu, že ide o minimálne 5 ročný záväzok, pásy sa každoročne obnovujú pričom sa realizujú na okrajoch polí hlavne popri poľných cestách, nelesnej drevinovej vegetácii (v niektorých prípadoch aj medzi plochami rôznych dominantných plodín), ale ich výmera je každoročne rovnaká. Multifunkčné okraje polí sú bez chemického ošetrovania a hnojenia a bez prejazdov poľnohospodárskej techniky. Percentuálne zloženie zmesi, ktoré bude tvorené len z uznaných druhov osív bude upravené vo vnútroštátnom právnom predpise. Plochy biopásov sa nezapočítavajú do oblastí EFA (5 % ornej pôdy pre greening). Rozsah podpory Predpokladaný rozsah podpory je 12 000 ha vytvorených biopásov.

Zdroj: http://www.mpsr.sk/index.php?navID=935&navID2=935&sID=43&id=8644