Pozorovanie zástupcov užitočného hmyzu - nektarodárne pásy v Kněževsi pri Prahe

Včela medonosná patrí medzi naše najvýznamnejšie opeľovače.

Robotnice sa zameriavajú predovšetkým na najvýdatnejšie zdroje znášky na danom stanovišti a sú florokonštantné (jedna robotnica navštevuje iba jeden druh kvetu), čo znižuje konkurenciu s čmeliakmi a samotárskymi včelami. Na jednoročnej zmesi sa včely najviac vyskytovali v čase plného kvetu nechtíka, na viacročnej zmesi v čase kvitnutia facélie a komonice bielej, ktorá vykazovala dlhú dobu kvetu a zároveň patrí medzi významné nektáronosné rastliny (200-600 kg medu / ha). Komonica biela spolu s facéliou (214-496 kg medu / ha) by nemala chýbať v žiadnej zmesi pre podporu výskytu opeľovačov.

Niekoľko stoviek našich druhov samotárskych včiel hniezdni jednotlivo a nazbieraný nektár a peľ ukladajú do vopred pripravených komôrok v hniezde. Výskyt samotárskych včiel obmedzuje nielen nedostatok potravy, ale aj zánik vhodných lokalít k budovani hniezda (napr. druhy viazané na voľné plochy piesku).

Na pozorovanom území boli samotárske včely zastúpené predovšetkým ploskočelkami.

Čmelliakom vyhovuje viacročná zmes, ktorá poskytuje dostatok potravy v prvej časti letného obdobia, kedy vrcholí rozvoj čmelích kolónií.

Môžu sa vyskytovať aj na jednoročej variante (napr. na kvetoch nechtíka a slnečnice). Na pozorovanom páse sa najčastejšie vyskytovali, z celkom siedmich druhov vyskytujúcich sa v súčasnej poľnohospodárskej krajine Českej republiky, 3 druhy čmeliakov - skalné, zemné a poľné.

Mnohé dospelé jedince svojim nápadným sfarbením pripomínajú osy, čo viedlo k ľudovom označenie "osičky". Živia sa nektárom rastlín a bývajú najčastejšími návštevníkmi kvetov rastlín. Samice niektorých druhov kladú vajíčka do blízkosti kolónií vošiek, ktorými sa živia larvy. Jedna larva počas života skonzumuje desiatky jedincov vošiek a spolu s lienkou patria medzi najvýznamnejšie regulátori ich populácií.

Dospelé jedince aj larvy lienok sú dravé, napriek tomu ich často nájdeme hodovať na kvetoch rastlín. Na sledovanej lokalite boli vo väčšom počte zistené len lienky sedembodkové. Lienka sedembodková bola jediným druhom užitočného organizmu, ktorý sa vyskytoval vo väčšom množstve aj v poraste pšenice, kde bol slabý výskyt vošiek na listoch a v klasoch. Po konzumácii obilných vošiek sa dospelé jedince plynule presunuli na viacročnú zmes, kde medzitým došlo k namnoženiu vošky kapustovej na horčici a až po konzumácii všetkých jedincov vošky kapustovej, opustili sledovanú plochu. Ďalsí zvýšený výskyt lienok bol zaznamenaný v mesiaci september v jednoročnej zmesi na slnečnici, ktorá bola tiež slabo napadnutá voškou.

Na príklade lienok je možné ukázať význam okolitej nepoľnohospodárskej vegetácie na podporu užitočných organizmov. Väčšina predátorov a parazitov sú polyfágové, alebo oligofágové a vyvíjajú sa na viacerých druhoch hostiteľov. Pokiaľ nie je na lokalite prítomný škodca, vyvíjajú sa na inom, pre poľnohospodárov neškodnom druhu, ktorý sa vyskytuje iba na nekultúrnych druhoch rastlín. Ak je v danej lokalite nedostatok rastlinných druhov, je tu aj menej neškodných druhov hmyzu a užitočné organizmy sa nemajú možnosť namnožiť na náhradných hostiteľoch, prípadne opustiť danú lokalitu. Pri výskyte škodcov slabé populácie užitočných organizmov nie sú schopné redukovať vzrastajúcu početnosť populácie škodcu a poľnohospodár je nútený vykonať aplikáciu zoocidu.

Dospelé aj larvy zlatoočiek sú dravé a patria medzi významných predátorov vošiek. Dospelé rovnako ako lienky potrebujú doplnkové zdroje peľu a nektáru.

Na sledovanej lokalite sme zaznamenali vo väčšom počte iba lumky z rodu Tersilochus (väčšina parazitov nemá slovenské mená), ktoré vytvárali početné roje okolo kvetov horčice. Druhy tohto rodu patria medzi parazity lariev krytonosa a blyskáčika repkového. Ďalším druhom bol lumok Collyria coxator, ktorý parazituje v larvách bodrušky obilnej a je príkladom parazita, ktorý dokáže udržať tohto škodcu dlhodobo pod prahom škodlivosti. Dospelé jedince navštevujú kvety repky, tzn. neuvážené použitie prípravkov na ochranu rastlín v repke môže ohroziť nielen včely, ale aj tohto významného pomocníka s rizikom následného poškodenia obilnín bodruškou.

V roku 2013 boli blanokrídle parazity zaznamenávané len zriedka, hlavným dôvodom bolo veľmi nízke zastúpenie kvitnúcich mrkvovitých rastlín (rasca či mrkva) vo využívanej kvitnúce zmesi.

Dospelé jedince niektorých druhov sa podobajú muche domácej alebo mäsiarke, ale na zadočku majú nápadné, hrubéé a dlhé chlpy. Kuklice sa vyskytovali v malom počte predovšetkým v druhej polovici vegetácie, s prevahou rodu Tachina, ktorá napadá rôzne húsenice môr.